knihovna v České Lípě

Knižnicu vnímame v dvoch úrovniach – jednak ako hrdé miesto pre zhromažďovanie vedomostí, a jednak ako otvorený komplex pre stretávanie obyvateľov všetkých kategórií, ktorí tu môžu študovať, spoznávať umenie a kultúru, alebo tráviť voľný čas. V návrhu sme preto od začiatku pracovali s konceptom prestupnosti celého územia. To je dnes vyplnené schátranou nárožnou historickou budovou, fasádou niekdajšieho meštianskeho domu, a nárožnou prielukou, kde je dnes trávnatá plocha.

Hlavnú funkčnú náplň umiestňujeme do novej nárožnej budovy, voľne inšpirovanej pôvodnou zástavbou – uličná čiara sa prelamuje, a strešná línia postupne stúpa k akcentovanému nárožiu, ako protiváhe susedného kostola. Budova je ťažká, pevná, obložená čadičom – typickou miestnou horninou. Veľké štvorcové okná s nízkymi parapetmi sprostredkujú diane medzi mestom a knižnicou, a prispievajú k určitej neformálnosti.

K rekonštruovanému objektu pristupujeme analyticky – na niektorých miestach odkrývame murivo, prezrádzajúce bohatý historický vývoj. Hlavnou kvalitou sú však interiéry so zachovalými klenbami, kde umiestňujeme kaviareň, kníhkupectvo, piváreň, galériu a multifunkčnú sálu.

Detskú knižnicu umiestňujeme za hravú fasádu bývalého domu, ktorému síce zostala fasáda, ale prišiel o hmotu. Tento paradox priznávame, a novú hmotu čo najviac odhmotňujeme fasádou z bieleho ťahokovu.

S hlavnou budovou je detská knižnica prepojená mostom s počítačovými učebňami – vzniká tak celok, previazaný v interiéri aj exteriéri.

vizualizacekonceptvýkresyprocesmísto